Dejiny školy sú ako kniha, ktorá nebude nikdy dopísaná, pokiaľ táto škola bude existovať, pretože rok čo rok jej brány prekročia desiatky prvákov a rok čo rok z nej vyletia do sveta dospelých desiatky maturantov. Pri každom jej významnejšom výročí sa ľudia, ktorých osudy sú priamo alebo nepriamo s ňou spojené, budú ustavične vracať k jej minulosti, aby lepšie pochopili jej prítomnosť. Každá nová generácia žiakov i učiteľov si môže klásť nové otázky, ktoré si nekládli alebo nemohli klásť predchádzajúce generácie. Nové generácie sú bohatšie o svoju vlastnú historickú skutočnosť, ktorú tie predchádzajúce nemohli predvídať. Môžu hlbšie prenikať do poznania dôb minulých, môžu v nich rozpoznávať viac svetla, farieb i šerosvitu. To, čo sa súčasníkom javilo ako skvelé a veľkolepé, môže stratiť svoj lesk a naopak to, čo považovali vo svojich časoch za okrajové a bezvýznamné, môže získať v perspektíve času na veľkosti. Dejiny prievidzského gymnázia, nech už sa vo svojej storočnej histórii nazývalo akokoľvek, sú spojené s osudom stoviek učiteľov a tisícok žiakov. Ich mená nájdeme na zažltnutých stránkach starých výročných správ, katalógov, triednych kníh či vysvedčení. Za každým z nich sa skrýva samostatný životný príbeh. Je to neuveriteľne pestrá a mnohofarebná mozaika tvorená z veľkého množstva žiariacich kamienkov. Niekoľko z nich sme vybrali... 

Jaroslav PERNIŠ