top of page

Stáli na čele...

Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi je ako koráb – loď plávajúca pod rôznymi vlajkami, rôznymi názvami, riadená rôznymi lodivodmi a posádkou za rôzneho počasia a s pasažiermi túžiacimi plaviť sa po nekonečnom oceáne múdrosti, aby sa po každoročnej plavbe vrátila do domovského prístavu, vylodila múdrych rozhľadených pasažierov a nalodila nových, s ktorými sa znovu vydá na cestu poznania.

Janka a Ľubor KRÁLIKOVCI

Jan ŠINDELÁŘ

1919 - 1920

Narodil sa 29. decembra 1884 v juhočeskej dedinke Čimelice ako syn Jana Šindelářa a jeho manželky Marie, rod. Zemanovej. Po absolvovaní obecnej školy navštevoval Gymnázium v Písku. Zmaturoval 2. júla 1903. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte vtedajšej Českej Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe.  Po získaní profesorského diplomu sa stal spôsobilým vyučovať češtinu a nemčinu na stredných školách. Na základe ministerského dekrétu odišiel do Prievidze, kde bol ministrom školstva a národnej osvety s právnou platnosťou od 16. septembra 1919 „prikázaný službou a poverený dočasnom správou štátneho reálneho gymnázia“. Pôsobil tu iba jeden školský rok. Zomrel 25. januára 1969 v Prahe. Nemá žiadny hrob. Jeho dcéra dala otcov popol rozptýliť v urnovom háji na pražskom cintoríne Malvazinky.

František PAULUS

1920 - 1927

Narodil sa 20. novembra 1874 ako syn hostinského Jana Paulusa a jeho manželky Marie Magdalény, rod. Jeníčkovej. Jeho rodiskom bola obec Černá za Bory (dnes súčasť Pardubíc). V rokoch 1886 až 1893 navštevoval českú reálku, na ktorej zmaturoval 6. júla 1893. V štúdiu pokračoval na Českej vysokej škole technickej v Prahe. V rokoch 1893 až 1896 na nej strávil šesť semestrov, ku ktorým ako mimoriadny poslucháč pridal ešte dva semestre na Filozofickej fakulte Českej Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe. Po ukončení vysokoškolského štúdia vstúpil do školských služieb. Profesorské skúšky, ktoré vykonal, ho oprávňovali vyučovať matematiku a fyziku na nižších a chémiu na vyšších českých reálkach. Riaditeľom prievidzského gymnázia sa stal 1. septembra 1920 a bol ním do 26. novembra 1927. Zo Slovenska sa vrátil do Pardubíc,
kde 17. decembra 1956 zomrel.

LENČO_VILIAM.jpg

Viliam LENČO

1927 - 1935

Bol prvým Slovákom, ktorý sa postavil do čela prievidzského gymnázia. Narodil sa 23. mája 1885 v Mošovciach. Jeho otcom bol lekár Ján Lenčo a matkou jeho manželka Mariana, rod. Búlovská. Ako desaťročný začal navštevovať Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici, kde po ôsmich rokoch 26. júna 1903 zmaturoval. Nasledujúce štyri roky sa jeho domovom stala Budapešť, presnejšie povedané Filozofická fakulta tamojšej Maďarskej kráľovskej vedeckej univerzity, na ktorej študoval učiteľstvo chémie a prírodopisu. Riaditeľom prievidzského gymnázia sa stal 1. decembra 1927 a bol ním do 31. júla 1935. Správu ústavu po ňom dočasne prevzal až do príchodu nového riaditeľa Ján Žirko. Zomrel 9. januára 1960 v obci Modřany pri Prahe, kde strávil posledné roky života. 

Ján Martin NOVACKÝ

1936 - 1938

Narodil sa 11. novembra 1899 v Tvrdošíne ako mladší z dvoch synov Antona Novackého a jeho manželky Adalberty, rod. Kiszelyovej. Po skončení ľudovej školy navštevoval Kráľovské katolícke gymnázium v Prievidzi, na ktorom zmaturoval 8. marca 1917. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Maďarskej kráľovskej vedeckej univerzity v Budapešti, na ktorej absolvoval osem semestrov. Ďalšie dva semestre študoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Stal sa profesorom prírodopisu a zemepisu. Na základe výnosu Referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave sa 1. mája 1936 stal riaditeľom prievidzského gymnázia a bol ním do 30. novembra 1938. Zomrel nečakane 19. augusta 1956 v kúpeľoch Sliač, kde sa liečil. Pochovali ho do rodinnej hrobky na mestskom cintoríne v Prievidzi.

JÁN_MARTIN_NOVACKÝ_edited_edited.jpg
JÁN ŽIRKO_edited.jpg

Ján ŽIRKO

1938 - 1945

Narodil sa 23. apríla 1885 v Mošovciach ako syn obuvníckeho majstra Juraja Žirka a jeho manželky Veroniky, rod. Štancelovej. Po absolvovaní ľudovej školy začal navštevovať štátnu meštiansku školu v Martine, kde zotrval jeden školský rok. Po jeho skončení nastúpil do druhej triedy ružomberského gymnázia, na ktorom zmaturoval 15. júna 1905.  V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Maďarskej kráľovskej vedeckej univerzity v Budapešti. Stal sa profesorom dejepisu a latinskej filológie. V čase od 1. septembra 1911 do 4. augusta 1914  učil na Kráľovskom katolíckom gymnáziu v Prievidzi. Vrátil sa sem po skončení prvej svetovej vojny a vzniku Československa, keď sa stalo štátnym reálnym gymnáziom. Na jeho čele stál dvakrát – najskôr od 1. augusta 1935 do 1. mája 1936 a potom od 1. decembra 1938 do 4. júna 1945. Zomrel 13. februára 1955 v Prievidzi, kde je pochovaný v rodinnej hrobke. 

Vojtech PEŇÁŠKA

1945

Narodil sa 28. septembra 1900 v Norovciach v rodine Jána Peňášku, správcu majetku grófa Pálfiho, a Márie, rod. Knížekovej. Navštevoval Kráľovské katolícke gymnázium v Prievidzi, na ktorom zmaturoval 3. mája 1919. Vysokú školu začal navštevovať až

v letnom semestri akademického roku 1923/1924, keď sa stal mimoriadnym poslucháčom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Potom prestúpil ako riadny poslucháč na Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Štúdium ukončil v roku 1928. Stal sa profesorom prírodopisu a zemepisu.
Členom učiteľského zboru prievidzského gymnázia bol od

1. septembra 1935 až do smrti. Na krátke obdobie bol jeho riaditeľom, a to v čase od 12. mája 1945 do 11. augusta 1945. Zomrel 19. júla 1965 v Bojniciach.
Je pochovaný na mestskom cintoríne v Prievidzi.

VOJTECH PEŇÁŠKA_edited.jpg
RUDOLF_KLISKÝ_edited.jpg

Rudolf KLISKÝ

1945 - 1949

Narodil sa 19. marca 1917 v dedinke Ďarmoty nad Žitavou ako syn strojníka Mikuláša Kliského a jeho manželky Anny, rod. Vajdovej. Po absolvovaní ľudovej školy navštevoval Československé štátne reálne gymnázium v Nových Zámkoch s maďarskými pobočkami, na ktorom 17. mája 1935 zmaturoval. Následne pokračoval v rokoch 1935 až 1939 v štúdiu slovenčiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Posledný akademický rok strávil na Univerzite v Montpellieri. Členom profesorského zboru prievidzského gymnázia sa stal 1. septembra 1940. V období od 1. augusta 1945 do 31. augusta 1949 stál na jeho čele ako riaditeľ. Zomrel 19. decembra 2000 v Prievidzi, kde je aj pochovaný.  

Ján BARTOŠ

1949 - 1953

Jeho rodiskom sa 13. októbra 1920 stala dedinka Môťová, dnes mestská časť Zvolena. Narodil sa ako starší z dvoch synov Jána Bartoša, železničiarskeho avizéra zvolenského rušňového depa, a Anny, rod. Urbanovej. Detstvo prežil

v Môťovej, kde absolvoval päť tried ľudovej školy. Po nej nasledoval osem rokov trvajúci pobyt na Štátnom slovenskom gymnáziu vo Zvolene, kde 10. júna 1940 zmaturoval, a následne Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, kde v rokoch 1940 až 1944 študoval učiteľstvo prírodopisu a zemepisu. S právnou platnosťou od 1. septembra 1949 ho ustanovili za dočasného riaditeľa prievidzského gymnázia, ktorým bol do 31. augusta 1953. Zomrel 30. januára 1987 v Banskej Bystrici. Urnu s jeho popolom uložili do hrobu jeho svokrovcov na cintoríne vo Zvolene.

JÁN BARTOŠ.jpg
JOZEF HAGARA.PNG

Jozef HAGARA

Jozef HAGARA

1953 - 1957

Bol prvým riaditeľom prievidzského štátneho gymnázia, ktorý vzišiel z radov jeho absolventov. Narodil sa 29. apríla 1917 v Novákoch ako syn Štefana Hagaru a jeho manželky Márie, rod. Makovej. V rokoch 1930 až 1938 navštevoval Československé štátne reálne gymnázium Franka Sasinka v Prievidzi. Zmaturoval 13. júna 1938. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde absolvoval zimný semester akademického roku 1938/1939 a odtiaľ sa vrátil na Slovensko, konkrétne na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, na ktorej študoval až do roku 1942 učiteľstvo slovenčiny a francúzštiny. Riaditeľom prievidzského gymnázia bol v čase od 1. septembra 1953 do 31. augusta 1959. Zomrel nečakane 20. marca 1964 v Bratislave. Je pochovaný na tamojšom cintoríne v Slávičom údolí. 

Anton RYBÁRSKY

1959 - 1961

Narodil sa 26. marca 1929 v rodine rušňovodiča Antona Rybárskeho a jeho manželky Vilmy, rod. Čechovej. Jeho rodiskom bola obec Priekopa. Ako jedenásťročný vstúpil 1. septembra 1940 po prvý raz na pôdu Štátneho slovenského gymnázia v Martine, na ktorom zložil 7. júna 1948 skúšku dospelosti. Po maturite začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, špecializáciu filozofia – dejepis. Absolvoval ju v roku 1953. Stal sa z neho promovaný filozof. Po odchode Jozefa Hagaru sa postavil do čela prievidzského gymnázia. Riaditeľom bol od 1. novembra 1959 do 31. augusta 1961. Zomrel 12. apríla 2009 v Bratislave. Jeho popol uložili v urnovom háji bratislavského krematória.

riaditeľ Rybársky 1 - kópia.jpg
DIONÝZ_IGAZ.jpg

Dionýz IGAZ

1961 - 1962

Jeho rodiskom sa stala obec Biskupice, dnes mestská časť Bánoviec nad Bebravou. Tu, 28. januára 1929, sa narodil ako syn miestneho roľníka Petra Igaza a jeho manželky Márie, rod. Igazovej. V rodnej obci absolvoval päť tried ľudovej školy a v Bánovciach nad Bebravou aj prvý ročník meštianky.
V školskom roku 1941/1942 sa stal žiakom Rímskokatolíckeho biskupského slovenského reálneho gymnázia v Trnave, no skúšku dospelosti zložil 6. júna 1950 na Gymnáziu v Trenčíne. Po maturite sa prihlásil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval učiteľstvo dejepisu a filozofie. Do čela prievidzského gymnázia sa postavil 1. septembra 1961, pričom jeho riaditeľom bol iba do 31. augusta 1962. Zomrel 9. júna 2017 v Bratislave. 

Je pochovaný na cintoríne v bratislavskej Vrakuni.

Štefan BURAN

1962 - 1977

Narodil sa 2. mája 1913 vo Veľkých Lovciach v okrese Nové Zámky ako syn Štefana Burana a jeho manželky Rozálie, rod. Šafárovej. Ľudovú školu absolvoval v rodnej obci. Nasledovalo štúdium na Štátnom reálnom gymnáziu v Nových Zámkoch, ktoré navštevoval v rokoch 1926 až 1934. Skúšku dospelosti zložil 7. júna 1934.
Po maturite odišiel na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde študoval slovenčinu a latinčinu. Po siedmich semestroch a s prvou štátnou skúškou
z latinčiny sa vrátil na Slovensko a začal učiť. Vysokoškolské štúdium dokončil až v roku 1955 na Fakulte spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej
v Bratislave. Riaditeľom prievidzského gymnázia bol od 1. augusta 1957 do

31. augusta 1977. Zomrel 8. januára 1993 v Bojniciach.
Je pochovaný vo svojom rodisku.

Štefan_Buran.JPG
IMRICH_PÉLI_edited_edited.jpg

Imrich PÉLI

1977 - 1990

Narodil sa 26. marca 1938 v Lučenci ako jediné dieťa strojného mechanika Jána Péliho a jeho manželky Kataríny, rod. Valachovej. Po absolvovaní ľudovej školy navštevoval Jedenásťročnú strednú školu v Lučenci, na ktorej 2. júna 1956 zmaturoval. Potom študoval na Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici učiteľstvo dejepisu a zemepisu. Keď absolvoval popri zamestnaní Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, získal v roku 1969 kvalifikáciu v odbore učiteľstvo pre školy II. cyklu – aprobácia: filozofia – dejepis.

Od 15. septembra 1972 bol zástupcom riaditeľa prievidzského gymnázia Štefana Burana, ktorého vo funkcii vystriedal 1. septembra 1977. Riaditeľom školy bol do 

1. februára 1990. Zomrel 3. decembra 2016 v Prievidzi a na tunajšom cintoríne je aj pochovaný.

Miloš FRANEK

1990

Narodil sa 6. októbra 1934 v Bratislave ako syn Mikuláša Franeka a jeho manželky Oľgy Márie, rod. Brxovej. Vo vojnových rokoch 1940 až 1944 navštevoval ľudovú školu. Po jej skončení študoval na Štátnom cvičnom gymnáziu v Bratislave, no skúšku dospelosti zložil 30. mája 1952 na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Vysokoškolské vzdelanie získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore matematická analýza. Jeho prvým a jediným pôsobiskom sa stalo od 27. augusta 1958 prievidzské gymnázium. Keď sa Imrich Péli stal riaditeľom školy, vymenovali ho 1. septembra 1977 do funkcie jeho zástupcu. Po nežnej revolúcii sa stal riaditeľom školy s výhradou, že ním bude len dočasne, a to v období od 1. februára 1990 do 31. augusta 1990. Žije v Prievidzi.

MILOŠ_FRANEK.JPG
02_edited_edited.jpg

Soňa CIRÁKOVÁ

1990 - 2007

Stala sa prvou ženou v dlhej histórii prievidzského gymnázia, čo zastávala post jeho riaditeľky. Narodila sa 3. februára 1951 v Ostraticiach ako dcéra Alojza Bujnu
a jeho manželky Terézie, rod. Jankejovej. Stredoškolské vzdelanie získala v rokoch 1966 až 1969 na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Topoľčanoch, kde zmaturovala 3. júna 1969. Nasledovalo štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej získala kvalifikáciu v odbore učiteľstvo pre školy II. cyklu – aprobácia: fyzika a chémia. Členkou profesorského zboru prievidzského gymnázia sa stala 1. novembra 1975 a bola ňou až do 30. júna 2007, kedy odišla do dôchodku. Riaditeľkou školy bola od 1. septembra 1990.
Žije v Bratislave.

Eleonóra PORUBCOVÁ

2007 - doteraz

Stala sa prvou Prievidžankou, čo sa postavila do čela prievidzského gymnázia a zároveň aj prvou maturantkou tohto gymnázia, čo zastáva tento post. Narodila sa 18. apríla 1966 v Bojniciach ako druhé dieťa Pavla Lančariča a jeho manželky Eleonóry, rod. Benkovičovej. Stredoškolské vzdelanie získala na prievidzskom gymnáziu, na ktorom zmaturovala 29. mája 1984. V rokoch 1985 až 1990 navštevovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyštudovala učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v kombinácii ruský jazyk a literatúra – slovenský jazyk a literatúra. Riaditeľkou sa stala 24. augusta 2007 a je ňou doteraz.

DSC_4879.jpg
bottom of page